Vysoké Tatry sú esenciou Slovenska – miestom nad ktorým sa blýska, odkiaľ zlietajú orly ponad rovné polia k Dunaju. Pramene národných mýtov sa tu riedia v žriedlach peňazí hĺbených na ruinách utópií minulého storočia. Víchrica v roku 2004 odkryla nielen úpätia tatranských štítov, ale aj vzťah našej spoločnosti k architektonickému dedičstvu, k ochrane životného prostredia, udržateľnosti turizmu a ekológii vôbec.

Vysoké Tatry sú dnes miestom vyhrotenej nerovnováhy v spoločnosti. Sú exponovaným miestom sociálnych, ekonomických a kultúrnych dichotómií, kde v krehkej zotrvačnosti koexistuje inkluzívne a exkluzívne, skromnosť a konzum, kvalita a gýč, príroda a mesto. Súčasný stav Tatier je postmodernou kolážou zaniknutej romantickej minulosti, opustenej modernistickej monumentality s fragmentami humanistickej funkcie športu a zdravia, prekrytou súčasnou neskoro kapitalistickou sídelnou kašou instantného oddychu.